štvrtok, augusta 16, 2007
MS iPod
Krátke video o tom, ako by vyzeralo balenie iPodu, keby to bol produkt Microsoftu :)
English version of this post is now also availible.
streda, augusta 15, 2007
Terra Imortalis - μPoviedka
Túto μpoviedku som napísal ešte v Januári. Plánoval som pokračovanie no zatiaľ sa neobjavilo. Kamaráti mi ju pochválili, učitelke sa páčila tiež, tak snáď sa nemusím hanbiť ju sem zavesiť :)
poznámka: ilustrácia nie je moja, je ukradnutá z irtc.org
Muž precitne.
Chvíľu leží, potom pootvorí oči. Je dezorientovaný.
Poobzerá sa po okolí a snaží sa poskladať svoje vedomosti a fakty, aby mal aspoň nejaký základ na ďalšie uvažovanie.
Zistí, že toho moc nie je. Pravdepodobne prišiel o pamäť. Vie že je programátor. Vie že má 27 rokov. Nevie svoje meno. Vie že vyvíjal nejaký veľký a dôležitý projekt. Nevie absolútne čoho sa týkal ale vie že to bolo nedávno. Netuší aký je rok, dokonca ani storočie. Pamätá si biele priestory a tím lekárov. Ležal na kresle a všetci okolo neho pobiehali a zapájali nejaké drôtiky. Matne sa mu zazdalo že túto variantu očakával. Mal pre ňu zálohu a tou zálohou bolo.. pozrie sa na dlaň svojej pravej ruky.
Zbadá nápis: „512“
Porozmýšľa, ale nič mu to nehovorí. Všetko čo o tom čísle vie, je, že je to pekná mocnina dvojky a je preto často využívané v informatike.
Rozhodne sa sústrediť na fakty. Leží tu na neurčitom bielom stole, nahý, v bielej miestnosti. Zrejme stratil pamäť, ale ináč je asi v poriadku – nemôže to síce úplne posúdiť ale minimálne ho nič nebolí. Vyzerá to že nikdo oň nemá záujem.
Výborne. Vyberie sa teda na prieskum.
Vstane a obzrie si miestnosť. Je to biela klinicky čistá izba v tvare kocky. V jej strede sa nachádza stôl a na jednej stene je terminál. Presne oproti sa nachádzajú lesklé, hladké biele dvere zapustené do steny, bez ľubovolného náznaku možnosti ovládania. Vyberie sa k stene. Je absolútne hladká, vyzerá ako z plastu a pri okrajoch je zaoblená, čiže v miestnosti sa nenachádzajú žiadne hrany. Celá miestnosť vlastne vyzerá ako odliatok, podľa jeho odhadu s dĺžkou steny okolo 3 metrov.
Pristúpi k terminálu. Je to vlastne len plochá obrazovka zapustená do steny. Ďobne do nej ukazovákom. Aktivuje sa a objaví sa prihlasovacia obrazovka. Priloží ukazovák na plôšku s biometrickým senzorom a počká na známe pípnutie. Nabehne systém a ďobne na ikonku „Zvukový vstup a výstup“, program nabehne a v tom momente stratí o obrazovku záujem. Otočí sa a vydá sa k dverám. Medzitým sa opýta:
„Identifikuj prihlásenú osobu.“
Akoby zo stien sa ozve odosobnený hlas: „Philip N. Neason.“
„Vyhľadať v databáze informácie o Philipovi Neasonovy!“
Tento krát trvalo vypracovanie odpovede trochu dlhšie.
„Prístup k súboru bol zamietnutý.“
„Hmm.. Identifikuj systém!“
„Operačný systém Linux Nea Virtual verzia 2.0.12 založený na jadre Debian-kernel 20.0, testovacia alpha verzia, vyvíjaný pre projekt Terra Imortalis“
Terra Imortalis.. Zem Nesmrteľných.. Áno! To bol ten projekt! A týkal sa.. Virtuálnej reality!! Je svojou kópiou! Čím ďalej si spomína na všetky podrobnosti tohto projektu, tým ďalej si uvedomuje, ako ľutuje že s ním vôbec začal.
Terra Imortalis bol projekt zo 80.tých rokov 21.storočia, jeho spoločnosti Nea Industries, ktorý sa snažil navždy zmeniť spôsob ľudského života. Mala to byť revolúcia vo všetkých ohľadoch, od vládnej ekonomiky po sociálne zásady, od spánku po jazdu MHD..
Ľudstvo už dávno pozná technológie na dosiahnutie virtuálnej reality. Funguje to prakticky tak, že sa pozorovateľ uvedie do bezvedomia a na miechu sa mu pripojí počítač. Ten vysiela do mozgu všetky potrebné signály, od hmatu po čuch, a naopak prijíma všetky podnety, od otočenia hlavy po mlynské koleso. Nevýhodou je, že je to zdraviu škodlivé (po čase môže používateľ prísť o možnosť pohybu, kvôli poškodeniam miechy a tým sa pripútať doživotne ku invalidnému vozíčku) a taktiež je to veľmi nebezpečné. Napriek tomu je táto technológia používaná takmer všade, od nevestincov po videohry, od holovíznych reality show po samotnú holovíziu, od školskej výučby po ovládanie zložitejších počítačových programov. Je veľmi praktické a pohodlné keď vám stroj dokáže „čítať myšlienky“.
Neason však plánoval viac. Neason vyvíjal spôsob ako oklamať samotnú smrť.
Chcel vytvoriť svet kde by boli všetci spokojný.
Kde by neexistovala smrť.
Kde by neexistoval hlad.
Kde by neexistovala chudoba.
Dokonalý svet.
Raj.
Na poli AI/UI (umelej inteligencie) už boli isté pokroky. Podarilo sa spraviť niekoľko UI programov ktoré mysleli sami za seba, ale potom aktivisti dosiahli postavenie podobných experimentov mimo zákon a výskumy skončili. Neason chcel vytvoriť program ktorý by nebol len ovládaný človekom. Chcel vytvoriť program ktorý by bol človekom. Chcel okopírovať človeka do počítača. Osobnosť/dušu/spomienky tvorí špecifická sieť neurónov, uchovávajúca chemické náboje, ktorá sa neustále mení a „prebíja“, podobne ako tranzistory na dávnych pamäťových kartách. Keby sa táto sieť vytvorila virtuálne kópiou biologickej siete nejakého človeka, teoreticky by vznikol program so spomienkami danej osoby a dokonca by bol presvedčený že je ním samým. Vlastne by vznikol jeho absolútny klon. Pôvodne bolo Neasonovým plánom vytvárať kópie ľudí, čo by za to platili, každý týždeň a v prípade že by zomreli, aktivoval by poslednú z týchto záloh a presunul ju do samostatného humanoidného robota.
Plánoval predávať zálohu na druhý život.
Ako však napredoval s výskumami, rozmyslel si to. Rozhodol sa urobiť virtuálny bezpečný svet kam by sa mohli ľudia presunúť a žiť tam naveky.
Svet kde by každý mal čo chcel lebo by mu stačilo si to proste zaželať.
Dokonalý svet.
Raj.
Neason postavil program ktorý bežal na internetových serveroch (preskakoval medzi nimi podľa cien na burze výpočtových kapacít) a niekoľko krát ho navštívil pomocou štandardného VR rozhrania, ale po čase to prestalo stačiť a tak si uvedomil že potrebuje skutočnú kópiu – seba.
Lenže nikdy si neuvedomil že by tou kópiou mohol byť on sám.
Vždy si predstavoval ako kópiu toho druhého a seba ako sedí na stoličke a pozoruje ho na monitore.
Teraz však stál tu, v tejto transplastovej miestnosti ktorá ale bola len zmeť elektronických impulzov a pozeral sa na biele dvere.
A 512? Už vie, čo to je. Je to kód na samovraždu. Po zadaní do terminálu sa prestane počítať jeho program a svet okolo sa rozpadne. A bude mať pokoj..
Otočil sa, rozbehol sa k monitoru a z celej sily do neho udrel. Cítil náraz, ale na obrazovke nebola najmenšia stopa. Nebola k tomu naprogramovaná. Neexistovala textúra na ktorej by bola rozbitá, aby sa mohla priradiť.
Philip N. Neason sa otočil a prešiel dverami.
Vykročil do sveta, ktorý stvoril, do sveta kde mal byť bohom, do sveta kde skončil väzňom.
Druhý Philip N. Neason s očami upierajúcimi na obrazovku s teraz už prázdnou bielou miestnosťou sa načiahol za šálkou čaju, aby sa napil.
English version of this post is now also availible.
poznámka: ilustrácia nie je moja, je ukradnutá z irtc.org
Muž precitne.
Chvíľu leží, potom pootvorí oči. Je dezorientovaný.
Poobzerá sa po okolí a snaží sa poskladať svoje vedomosti a fakty, aby mal aspoň nejaký základ na ďalšie uvažovanie.
Zistí, že toho moc nie je. Pravdepodobne prišiel o pamäť. Vie že je programátor. Vie že má 27 rokov. Nevie svoje meno. Vie že vyvíjal nejaký veľký a dôležitý projekt. Nevie absolútne čoho sa týkal ale vie že to bolo nedávno. Netuší aký je rok, dokonca ani storočie. Pamätá si biele priestory a tím lekárov. Ležal na kresle a všetci okolo neho pobiehali a zapájali nejaké drôtiky. Matne sa mu zazdalo že túto variantu očakával. Mal pre ňu zálohu a tou zálohou bolo.. pozrie sa na dlaň svojej pravej ruky.
Zbadá nápis: „512“
Porozmýšľa, ale nič mu to nehovorí. Všetko čo o tom čísle vie, je, že je to pekná mocnina dvojky a je preto často využívané v informatike.
Rozhodne sa sústrediť na fakty. Leží tu na neurčitom bielom stole, nahý, v bielej miestnosti. Zrejme stratil pamäť, ale ináč je asi v poriadku – nemôže to síce úplne posúdiť ale minimálne ho nič nebolí. Vyzerá to že nikdo oň nemá záujem.
Výborne. Vyberie sa teda na prieskum.
Vstane a obzrie si miestnosť. Je to biela klinicky čistá izba v tvare kocky. V jej strede sa nachádza stôl a na jednej stene je terminál. Presne oproti sa nachádzajú lesklé, hladké biele dvere zapustené do steny, bez ľubovolného náznaku možnosti ovládania. Vyberie sa k stene. Je absolútne hladká, vyzerá ako z plastu a pri okrajoch je zaoblená, čiže v miestnosti sa nenachádzajú žiadne hrany. Celá miestnosť vlastne vyzerá ako odliatok, podľa jeho odhadu s dĺžkou steny okolo 3 metrov.
Pristúpi k terminálu. Je to vlastne len plochá obrazovka zapustená do steny. Ďobne do nej ukazovákom. Aktivuje sa a objaví sa prihlasovacia obrazovka. Priloží ukazovák na plôšku s biometrickým senzorom a počká na známe pípnutie. Nabehne systém a ďobne na ikonku „Zvukový vstup a výstup“, program nabehne a v tom momente stratí o obrazovku záujem. Otočí sa a vydá sa k dverám. Medzitým sa opýta:
„Identifikuj prihlásenú osobu.“
Akoby zo stien sa ozve odosobnený hlas: „Philip N. Neason.“
„Vyhľadať v databáze informácie o Philipovi Neasonovy!“
Tento krát trvalo vypracovanie odpovede trochu dlhšie.
„Prístup k súboru bol zamietnutý.“
„Hmm.. Identifikuj systém!“
„Operačný systém Linux Nea Virtual verzia 2.0.12 založený na jadre Debian-kernel 20.0, testovacia alpha verzia, vyvíjaný pre projekt Terra Imortalis“
Terra Imortalis.. Zem Nesmrteľných.. Áno! To bol ten projekt! A týkal sa.. Virtuálnej reality!! Je svojou kópiou! Čím ďalej si spomína na všetky podrobnosti tohto projektu, tým ďalej si uvedomuje, ako ľutuje že s ním vôbec začal.
Terra Imortalis bol projekt zo 80.tých rokov 21.storočia, jeho spoločnosti Nea Industries, ktorý sa snažil navždy zmeniť spôsob ľudského života. Mala to byť revolúcia vo všetkých ohľadoch, od vládnej ekonomiky po sociálne zásady, od spánku po jazdu MHD..
Ľudstvo už dávno pozná technológie na dosiahnutie virtuálnej reality. Funguje to prakticky tak, že sa pozorovateľ uvedie do bezvedomia a na miechu sa mu pripojí počítač. Ten vysiela do mozgu všetky potrebné signály, od hmatu po čuch, a naopak prijíma všetky podnety, od otočenia hlavy po mlynské koleso. Nevýhodou je, že je to zdraviu škodlivé (po čase môže používateľ prísť o možnosť pohybu, kvôli poškodeniam miechy a tým sa pripútať doživotne ku invalidnému vozíčku) a taktiež je to veľmi nebezpečné. Napriek tomu je táto technológia používaná takmer všade, od nevestincov po videohry, od holovíznych reality show po samotnú holovíziu, od školskej výučby po ovládanie zložitejších počítačových programov. Je veľmi praktické a pohodlné keď vám stroj dokáže „čítať myšlienky“.
Neason však plánoval viac. Neason vyvíjal spôsob ako oklamať samotnú smrť.
Chcel vytvoriť svet kde by boli všetci spokojný.
Kde by neexistovala smrť.
Kde by neexistoval hlad.
Kde by neexistovala chudoba.
Dokonalý svet.
Raj.
Na poli AI/UI (umelej inteligencie) už boli isté pokroky. Podarilo sa spraviť niekoľko UI programov ktoré mysleli sami za seba, ale potom aktivisti dosiahli postavenie podobných experimentov mimo zákon a výskumy skončili. Neason chcel vytvoriť program ktorý by nebol len ovládaný človekom. Chcel vytvoriť program ktorý by bol človekom. Chcel okopírovať človeka do počítača. Osobnosť/dušu/spomienky tvorí špecifická sieť neurónov, uchovávajúca chemické náboje, ktorá sa neustále mení a „prebíja“, podobne ako tranzistory na dávnych pamäťových kartách. Keby sa táto sieť vytvorila virtuálne kópiou biologickej siete nejakého človeka, teoreticky by vznikol program so spomienkami danej osoby a dokonca by bol presvedčený že je ním samým. Vlastne by vznikol jeho absolútny klon. Pôvodne bolo Neasonovým plánom vytvárať kópie ľudí, čo by za to platili, každý týždeň a v prípade že by zomreli, aktivoval by poslednú z týchto záloh a presunul ju do samostatného humanoidného robota.
Plánoval predávať zálohu na druhý život.
Ako však napredoval s výskumami, rozmyslel si to. Rozhodol sa urobiť virtuálny bezpečný svet kam by sa mohli ľudia presunúť a žiť tam naveky.
Svet kde by každý mal čo chcel lebo by mu stačilo si to proste zaželať.
Dokonalý svet.
Raj.
Neason postavil program ktorý bežal na internetových serveroch (preskakoval medzi nimi podľa cien na burze výpočtových kapacít) a niekoľko krát ho navštívil pomocou štandardného VR rozhrania, ale po čase to prestalo stačiť a tak si uvedomil že potrebuje skutočnú kópiu – seba.
Lenže nikdy si neuvedomil že by tou kópiou mohol byť on sám.
Vždy si predstavoval ako kópiu toho druhého a seba ako sedí na stoličke a pozoruje ho na monitore.
Teraz však stál tu, v tejto transplastovej miestnosti ktorá ale bola len zmeť elektronických impulzov a pozeral sa na biele dvere.
A 512? Už vie, čo to je. Je to kód na samovraždu. Po zadaní do terminálu sa prestane počítať jeho program a svet okolo sa rozpadne. A bude mať pokoj..
Otočil sa, rozbehol sa k monitoru a z celej sily do neho udrel. Cítil náraz, ale na obrazovke nebola najmenšia stopa. Nebola k tomu naprogramovaná. Neexistovala textúra na ktorej by bola rozbitá, aby sa mohla priradiť.
Philip N. Neason sa otočil a prešiel dverami.
Vykročil do sveta, ktorý stvoril, do sveta kde mal byť bohom, do sveta kde skončil väzňom.
Druhý Philip N. Neason s očami upierajúcimi na obrazovku s teraz už prázdnou bielou miestnosťou sa načiahol za šálkou čaju, aby sa napil.
English version of this post is now also availible.
INNOVATION, ORIGINALITY, REVOLUTION - Microsoft® O-phone™
Spoločnosť Apple Inc. nedávno vstúpila na nový trh, kde sa zatiaľ nevyskytovala. Začiatkom roka uviedla svoj nový produkt iPhone. Ich bezpredmetne najväčšia konkurencia, Microsoft (ďalej MS) sa na tomto trhu pohybuje už roky. Zo začiatku sa Applu vysmiali do tváre, ale potom čo si iPhone prezreli zblízka sa zlakli.. Predsalen je to veľký pokrok, uvedomili si. A tak MS rýchlo presunul všetkých svojich vývojárov na nový projekt a po pár mesiacoch predstavili.. Microsoft® O-phone™ !!1
Mysleli si, že tímto produktom Steva v bussinese mobilných telefónov zruinujú, ale Steve útok odrazil. Tak ako na jar porazila iPhonom Zune Phone sa rozhodla poraziť nový O-Phone. Pred dvomi týždňami Apple predstavil svoj nový revolučný produkt. iPhone Shuffle!!
Táto bitka svetových gigantov môže byť pre telefónny priemysel veľmi prospešná.
English version of this post is now also availible.
utorok, augusta 14, 2007
Fotky I.
V poslednej dobe som si našiel nového koníčka. Rád fotím. Prevažne makro ale občas aj normálne fotky. Svoje najobľúbenejšie som začal vešať do wikipédie, tu sú prvé z nich.
Toto je katedrála svätého Jakuba v Šibeniku (Chorvátsko). Neviem o nej nič okrem toho čo som sa dozvedel počas chvíle, keď som sa plížil za ázijskou sprievodkyňou s japonskými turistami, ktorá síce hovorila "po anglicky" avšak mala taký "good pronounciation" že ten jej jazyk bolo treba najprv preložiť do angličtiny, až potom sa dal pochopiť. Od nej som sa dozvedel, že to je katedrála svätého Jakuba, postavená vtedy a vtedy a že ju staval ten a ten master z talianska. Počas vojny tu sídlila mestská rada.
Vlastne je mi to jedno, ide mi len o tú fotku, len škoda toho drôtu..
Toto je miniatúrny krab ktorého som chytil v Grebaštici (Chorvátsko). Asi sem ani nepatrí úplne sa nepodaril, ale stál ma tolko práce :D.. Keď som ho videl hneď mi to pripadalo na úžasnú fotku. Potom som ho pol hodiny chytal a následne vyše 20minút fotil. Toto je asi najlepšia poloha. Škoda že má také neostré nohy..
Kvetinka zvaná Čakanka, lúka, Brezovička, Sabinov, Slovensko. Čo dodať.. pekné, nie?
Hniezdo s malými vtákmi, ktoré som našiel v lese. Pravdepodobne drozdami. Brezovička, Slovakia.
Zaujímavý pohľad, že? Toto som odfotil krátko po pohrebe na ulici malej dedinky (Brezovička) na východnom slovensku. Záber je od kostola.
Lúčny Koník. Čo dodať?
Púpavy ma fascinujú.. Túto som objavil asi týždeň po tom, čo všetky ostatné v Bratislave odkvitli, v Sobotu ráno cestou zo školského nočného čítania.
Dlho som nevedel čo je toto za kvetinku, dnes som bol upozornený, že je to Kamilka, takže volajme ju tak. Myslím si, že je to moc pekná fotka. Kamarát z nej neskôr urobil aj wallpaper, ktorý aj ja použivam momentálne na notebooku.
Po kliknutí na jednotlivé fotky sa dostanete na ich miesta na wikimedia commons, kde sú okrem iného aj dostupné v plnom rozlíšení.
These files are licensed under the Creative Commons Attribution ShareAlike license versions 2.5, 2.0, and 1.0.
English version of this post is now also availible.
Toto je katedrála svätého Jakuba v Šibeniku (Chorvátsko). Neviem o nej nič okrem toho čo som sa dozvedel počas chvíle, keď som sa plížil za ázijskou sprievodkyňou s japonskými turistami, ktorá síce hovorila "po anglicky" avšak mala taký "good pronounciation" že ten jej jazyk bolo treba najprv preložiť do angličtiny, až potom sa dal pochopiť. Od nej som sa dozvedel, že to je katedrála svätého Jakuba, postavená vtedy a vtedy a že ju staval ten a ten master z talianska. Počas vojny tu sídlila mestská rada.
Vlastne je mi to jedno, ide mi len o tú fotku, len škoda toho drôtu..
Toto je miniatúrny krab ktorého som chytil v Grebaštici (Chorvátsko). Asi sem ani nepatrí úplne sa nepodaril, ale stál ma tolko práce :D.. Keď som ho videl hneď mi to pripadalo na úžasnú fotku. Potom som ho pol hodiny chytal a následne vyše 20minút fotil. Toto je asi najlepšia poloha. Škoda že má také neostré nohy..
Kvetinka zvaná Čakanka, lúka, Brezovička, Sabinov, Slovensko. Čo dodať.. pekné, nie?
Hniezdo s malými vtákmi, ktoré som našiel v lese. Pravdepodobne drozdami. Brezovička, Slovakia.
Zaujímavý pohľad, že? Toto som odfotil krátko po pohrebe na ulici malej dedinky (Brezovička) na východnom slovensku. Záber je od kostola.
Lúčny Koník. Čo dodať?
Púpavy ma fascinujú.. Túto som objavil asi týždeň po tom, čo všetky ostatné v Bratislave odkvitli, v Sobotu ráno cestou zo školského nočného čítania.
Dlho som nevedel čo je toto za kvetinku, dnes som bol upozornený, že je to Kamilka, takže volajme ju tak. Myslím si, že je to moc pekná fotka. Kamarát z nej neskôr urobil aj wallpaper, ktorý aj ja použivam momentálne na notebooku.
Po kliknutí na jednotlivé fotky sa dostanete na ich miesta na wikimedia commons, kde sú okrem iného aj dostupné v plnom rozlíšení.
These files are licensed under the Creative Commons Attribution ShareAlike license versions 2.5, 2.0, and 1.0.
English version of this post is now also availible.
Cestovanie Lietadlom
Nedávno som cestoval po dlhšom čase na dovolenku znovu lietadlom. A bol som ohromený niektorými prísne nelogickými pravidlami. Mám takmer pocit, že teroristické útoky neboli to unášanie lietadiel, ale skôr by sa malo za teroristický útok pokladať to, že zapríčinli toto znepohodlnie dopravy vzduchom. Keď tak uvažujem, aký účel má lietanie? No predsa čo najrýchlejšie dopravu. cestaktorá trvá lietadlom hodinu, môže trvať autom 12hodín. Tak prečo sa ale aj taká rýchla byť nesnaží? Načo sú moderné dopravné lietadlá také rýchle, keď je samotná príprava taká pomalá? Myslím si, že keď cestujete lietadlom a čistá cesta trvá hodinu, mali by ste sa tam dopraviť do hodiny a pol. Avšak ak máte odlet o 10hodine, chcú po vás aby ste tam boli už o 8. Potom musíte vystáť tie isté rady pri chekinoch, colnici, prehliadkach a boardingu. Nie je to plytvanie? Ďaľšou záhadou sú pravidlá. Momentálne sa podľa európskej únie napríklad nesmie brať so sebou do lietadla (do príručnej batožiny) viac ako 1liter tekutiny. Dôvod je celkom rozumný - boja sa tekutých výbušnín, napríklad nitroglycerínu. Prečo je tam potom ale výnimka? Každá osoba si môže zobrať maximálne 1l. S 1l výbušniny sa nedá poškodiť lietadlo natoľko aby padlo!? K tomuto pravidlu je ešte aj dodatok - Tá tekutina musi byť v baleniach/tubách/flaškách po maximálne 100ml. Je problémom to neskôr, za bezpečnostnou kontrolou, preliať do jednej nádoby? Ďaľšou nelogickosťou (ktorá mi ale vonkoncom nevadila) je že každá osoba si môže zobrať na palubu max. 2notebooky. Nechcel som tomu uveriť, ale naozaj keď som prišiel ku kontrole, ženská pri tom páse sa opýtala "počítač?". Ja: "Áno." Ona: "Vybrať!" Vybral som ho z tašky a ona ho položila na ten pultík vedľa tašky a nechala ho prejsť tým röntgenovým strojom. Nerozumiem čo chcela vidieť. Veď musela vidieť kopu káblikov. Ako by v tom rozoznala bombu? Bol by problém vybrať ľubovoľnú súčiastku, hoci aj baterku a vložit na jej miesto bombu v kryte tej súčiastky? Mať šroubovák a bombu spravím to aj ja za 5minút.. Je celkom jasné, že sa nesmie brať nič ostré. Ale prečo mi potom dovolili zobrať si DVD-čka? (nechcel som ich brať do príručnej, no zabudol som na to) Keď zlomíte DVD médium, získate IMO celkom nebezpečnú zbraň. Takisto ma zaujal strach z lietania. Pozoroval som ho takmer na všetkých naokolo, snáď okrem letušiek a jedného chlapíka pred nami, čo spal. Niektorí zatvárali oči, iní sa snažili si čítať, ale boli príliš nervózni a knihy stále privierali. Puberťaci sa na všetkom nahlas smiali aby zamaskovali svoj strach. Ďalší si objednávali víno a modlili sa nech to už skončí.
Ja som sa ako prísne ateistický človek, ktorý verí viac štatistikám, čislam a fyzike, ako murphymu a
zákonom schválnosti, obrnil dôkazmi, že podľa štatistík sú lietadlá druhé najbezpečnejšie doravné prostriedky na svete (hneď po lodiach) a ignoroval nervozitu ostatných. Snáď jedine počas niekoľkých lahkých sklzov dole, odhadom dva metre, paradoxne počas vzlietnutia som sa mierne obával, ale to boli určite len pilotove posledné korigácie kurzu. Keď sme pristáli bol som smutný, že to bolo tak krátko, ale väčšina ľudí okolo mňa si vydýchla. Keď sme sa viezli v aute cestou z letiska uvedomil som si, že teraz by som sa mal báť. Autá sú v rebríčku nebezpečnosti na prvom mieste. Desiatky luďí denne sa zabijú práve v autách.
Ja sám som poznal niekoho, kdo sa zabil v aute. Ale nepoznám
nikoho kdo by vôbec poznal niekoho kdo sa zabil v lietadle. Napriek tomu nič. Ani záchvev. Cítil som sa tak bezpečne, ako v svojej posteli. Ten svet je zvláštny!
English version of this post is now also availible.
Hello, World!
Práve píšem svoj prvý príspevok do svojho nového blogu. Dlho som rozmýšlal ale nakoniec som nevedel prísť na to, o čom by práve prvý príspevok mal byť. Snáď len, že som sa rozhodol založiť si blog, že nebudem používať estranky/blog.sme etc. lebo sa mi nepáčia. Tento blogspot sa mi páči. Narazil som naň cez blog Davida Nykla a pozdával sa mi. Počas registrácie som sa dozvedel, že tento systém kúpil pred 5 rokmi Google, a že sa dá prihlásiť cez Google Acc. Nakoľko mám rád Google a zatiaľ sa mi páčili všetky ich produkty, po tom čo som sa dozvedel, že BlogSpot spravuje Google, bolo rozhodnuté.
English version of this post is now also availible.
English version of this post is now also availible.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)