Dnes ráno sa mi naskytol otrasný pohľad. Išiel som práve do školy na nultú hodinu (fyziku), ako zvyčajne električkou z račianskeho mýta a vystúpil som na zastávke Biely Kríž asi tak o 7:20. Vystúpil som z električky a vykročil k prechodu. V tom som zbadal niečo na zemi a v prvej chvíli som si pomyslel, že je to bezdomovec. Ale bezdomovec spiaci na ceste? A vtedy mi to došlo. Zatočila sa mi hlava a skoro mi došlo zle. Rozhliadol som sa okolo však iba postávalo zopár ľudí, autá ktoré stáli v zácpe a opatrne telo obchádzali a kamaráta Dana, ktorý stál oproti na druhej strane na chodníku, zbadal ma vystupovať z električky a čakal na mňa. Prešiel som cez kolajnice a ocitol sa asi pol metra od toho človeka. Bola to žena odhadom asi štyridsaťrokov, blond vlasy, zelená vetrovka. Vyzeralo to akoby iba ležala na zemi a spala (zhora neboli vidieť žiadne poranenia) z pod hlavy jej ale vytekala krv a bola jej tam už riadna mláka. Neďaleko ležal zakrvácaný Nový čas, ktorý asi čítala. Toto som zbadal asi za desatinu sekundy potom som odvrátil hlavu. Bol to príšerný pohľad. Šokovalo ma, že ostatní ľudia akoby to ignorovali nikoho to nezaujímalo iba pár zvedavcov sa prizeralo. Nikdo sa nechystal nejak pomôcť. Vzápetí som si uvedomil, že rovnako ako ich aj moja povinnosť je poskytnúť prvú pomoc. Ale ako? Absolútne som nevedel, čo by sa vôbec malo robiť okrem toho som nemal žalúdok ani len sa na ňu dívať. V tom som začul sirény a zbadal prichádzajúcu sanitku. (celé toto trvalo asi 3sekundy) Vydýchol som si a prešiel okolo tela cez prechod. Tam som sa spolu s Danom pobral do školy. Nie, že by ma to nezaujímalo ale prišlo mi to blbé ostávať tam. Tí zvedavci čo tam stáli, akoby sa tešili, že sa niečo stalo a majú program. A okrem toho to naozaj nebolo príjemné. Radšej som zamieril ku škole. V škole sme sa o tom rozprávali. AFAIK to nikdo nevidel stalo sa to ale približne 10minút pred mojím príchodom. Ja som si síce šoféra ktorý ju zrazil nevšimol, spolužiaci mi ale povedali, že tam stál asi 5metrov od nej mal oranžovú vestu a telefonoval (so záchrankou?). Potom prišiel Alex, ktorí už iba oznámil, že je mŕtva. Keď tade išiel on, stála tam sanitka, policajné auto a na zemi bolo telo prikryté čiernym igelitom spod ktorého trčali nohy.
Zvláštne bolo práve umiestnenie tela, pretože mŕtvola ležala hlavou po smere jazdy, čo znamená, že ju auto podrazilo a musela asi dosť ďaleko letieť. Odhadom aspoň dva metre. To by znamenalo, že neprechádzala cez prechod. Samozrejme sa môžem mýliť ale podľa toho čo viem z fyziky si to ináč neviem vysvetliť. Konieckoncov, čakám na nejaký článok v novinách alebo reportáž v televízií, poprípade článok lepšie informovaného autora ktorý to potvrdí alebo vyvráti. Ja si myslím, že bežala na električku, ale kôli zábradliam pri zastávke bežala šikmo, proste tak aby dobehla po koniec prechodu.možno sa aj na začiatku pozrela, ďalej ale bežala chrbtom k autám. Je zvláštne, že šofér ale nestihol zabrzdiť pretože o takomto čase tam zvyknú byť zápchy a tento musel ísť teda dobre rýchlo. Takisto podľa mojej teórie musela bežať cez cestu diagonálne, čiže po o trochu dlhšej trati ako sa normálne chodí, mal si ju teda všimnúť. Tak či onak, dúfam, že sa tam už konečne namontujú normálne semafóry a nie len tie oranžové výstražné. Veľa ľudí si totiž povie, veď je to prechod a mám prednosť a skočí tam. Občas mu tá prednosť ale nepomôže. Tvrdé je že sa to stalo práve na zastávke pri škole, kde každé dve minúty vystúpi z električky asi päť detí ktoré prebehnú cez prechod, často sa ani neobzrú. Myslím si ale že tie čo to dnes ráno videli (a nebolo ich málo) si nejaký čas pozor dávať budú. Veď to sa vážne oplatí? Riskovať život kôli pár sekundám? Alebo minútam. Keď chodím sám chodím výhradne na zelenú. Aj keď mi 3 metre odo mňa odchádza autobus. Podľa mňa sa to neoplatí. A už vôbec nechápem ľudí čo chodia na červenú cez dvoj semafóry. Tým myslím také to, semafór, ostrovček, semafór. Veď to je vyrátané na normálny prechod a vždy prebehnú prvý na červenú (ten sa dá lebo autá tam odbáčajú a preto ich nie ej rovnomerný prúd) a potom stoja na zelenú na ostrovčeku. Ja si počkám a kludne tam za nimi chôdzou dojdem na zelenú a čakám som tam spolu s nimi. Aký to má význam? A aj ja riskujem keď som s kamarátmi ktorí zrazu prebehnú, aj keď sa vždy obzrieme, či nič nejde, moc sa mi to nepozdáva. Ale myslím, že teraz si začneme dávať oveľa väčší pozor. A aj vy by ste si mali. Za tých pár sekúnd vám riskovanie života nestojí.
PS: Je mi ľúto, že som tento článok neilustroval, samozrejme som mal foťák so sebou ale ani som naň nepomyslel a ani sa nečudujem. Bolo to fakt príšerné. Nemal som na to odfoťiť dané miesto ani večer keď som sa vracal a na zemi tam stále bola krv. Úplne ma striasalo. Odfotím to však zajtra aby ste si vedeli predstaviť terén. A možno budú na nete fotky niekoho iného.
