Terra Imortalis - μPoviedka

Túto μpoviedku som napísal ešte v Januári. Plánoval som pokračovanie no zatiaľ sa neobjavilo. Kamaráti mi ju pochválili, učitelke sa páčila tiež, tak snáď sa nemusím hanbiť ju sem zavesiť :)


poznámka: ilustrácia nie je moja, je ukradnutá z irtc.org

Muž precitne.
Chvíľu leží, potom pootvorí oči. Je dezorientovaný.
Poobzerá sa po okolí a snaží sa poskladať svoje vedomosti a fakty, aby mal aspoň nejaký základ na ďalšie uvažovanie.
Zistí, že toho moc nie je. Pravdepodobne prišiel o pamäť. Vie že je programátor. Vie že má 27 rokov. Nevie svoje meno. Vie že vyvíjal nejaký veľký a dôležitý projekt. Nevie absolútne čoho sa týkal ale vie že to bolo nedávno. Netuší aký je rok, dokonca ani storočie. Pamätá si biele priestory a tím lekárov. Ležal na kresle a všetci okolo neho pobiehali a zapájali nejaké drôtiky. Matne sa mu zazdalo že túto variantu očakával. Mal pre ňu zálohu a tou zálohou bolo.. pozrie sa na dlaň svojej pravej ruky.
Zbadá nápis: „512“
Porozmýšľa, ale nič mu to nehovorí. Všetko čo o tom čísle vie, je, že je to pekná mocnina dvojky a je preto často využívané v informatike.
Rozhodne sa sústrediť na fakty. Leží tu na neurčitom bielom stole, nahý, v bielej miestnosti. Zrejme stratil pamäť, ale ináč je asi v poriadku – nemôže to síce úplne posúdiť ale minimálne ho nič nebolí. Vyzerá to že nikdo oň nemá záujem.
Výborne. Vyberie sa teda na prieskum.
Vstane a obzrie si miestnosť. Je to biela klinicky čistá izba v tvare kocky. V jej strede sa nachádza stôl a na jednej stene je terminál. Presne oproti sa nachádzajú lesklé, hladké biele dvere zapustené do steny, bez ľubovolného náznaku možnosti ovládania. Vyberie sa k stene. Je absolútne hladká, vyzerá ako z plastu a pri okrajoch je zaoblená, čiže v miestnosti sa nenachádzajú žiadne hrany. Celá miestnosť vlastne vyzerá ako odliatok, podľa jeho odhadu s dĺžkou steny okolo 3 metrov.
Pristúpi k terminálu. Je to vlastne len plochá obrazovka zapustená do steny. Ďobne do nej ukazovákom. Aktivuje sa a objaví sa prihlasovacia obrazovka. Priloží ukazovák na plôšku s biometrickým senzorom a počká na známe pípnutie. Nabehne systém a ďobne na ikonku „Zvukový vstup a výstup“, program nabehne a v tom momente stratí o obrazovku záujem. Otočí sa a vydá sa k dverám. Medzitým sa opýta:
„Identifikuj prihlásenú osobu.“
Akoby zo stien sa ozve odosobnený hlas: „Philip N. Neason.“
„Vyhľadať v databáze informácie o Philipovi Neasonovy!“
Tento krát trvalo vypracovanie odpovede trochu dlhšie.
„Prístup k súboru bol zamietnutý.“
„Hmm.. Identifikuj systém!“
„Operačný systém Linux Nea Virtual verzia 2.0.12 založený na jadre Debian-kernel 20.0, testovacia alpha verzia, vyvíjaný pre projekt Terra Imortalis“
Terra Imortalis.. Zem Nesmrteľných.. Áno! To bol ten projekt! A týkal sa.. Virtuálnej reality!! Je svojou kópiou! Čím ďalej si spomína na všetky podrobnosti tohto projektu, tým ďalej si uvedomuje, ako ľutuje že s ním vôbec začal.
Terra Imortalis bol projekt zo 80.tých rokov 21.storočia, jeho spoločnosti Nea Industries, ktorý sa snažil navždy zmeniť spôsob ľudského života. Mala to byť revolúcia vo všetkých ohľadoch, od vládnej ekonomiky po sociálne zásady, od spánku po jazdu MHD..
Ľudstvo už dávno pozná technológie na dosiahnutie virtuálnej reality. Funguje to prakticky tak, že sa pozorovateľ uvedie do bezvedomia a na miechu sa mu pripojí počítač. Ten vysiela do mozgu všetky potrebné signály, od hmatu po čuch, a naopak prijíma všetky podnety, od otočenia hlavy po mlynské koleso. Nevýhodou je, že je to zdraviu škodlivé (po čase môže používateľ prísť o možnosť pohybu, kvôli poškodeniam miechy a tým sa pripútať doživotne ku invalidnému vozíčku) a taktiež je to veľmi nebezpečné. Napriek tomu je táto technológia používaná takmer všade, od nevestincov po videohry, od holovíznych reality show po samotnú holovíziu, od školskej výučby po ovládanie zložitejších počítačových programov. Je veľmi praktické a pohodlné keď vám stroj dokáže „čítať myšlienky“.
Neason však plánoval viac. Neason vyvíjal spôsob ako oklamať samotnú smrť.
Chcel vytvoriť svet kde by boli všetci spokojný.
Kde by neexistovala smrť.
Kde by neexistoval hlad.
Kde by neexistovala chudoba.
Dokonalý svet.
Raj.
Na poli AI/UI (umelej inteligencie) už boli isté pokroky. Podarilo sa spraviť niekoľko UI programov ktoré mysleli sami za seba, ale potom aktivisti dosiahli postavenie podobných experimentov mimo zákon a výskumy skončili. Neason chcel vytvoriť program ktorý by nebol len ovládaný človekom. Chcel vytvoriť program ktorý by bol človekom. Chcel okopírovať človeka do počítača. Osobnosť/dušu/spomienky tvorí špecifická sieť neurónov, uchovávajúca chemické náboje, ktorá sa neustále mení a „prebíja“, podobne ako tranzistory na dávnych pamäťových kartách. Keby sa táto sieť vytvorila virtuálne kópiou biologickej siete nejakého človeka, teoreticky by vznikol program so spomienkami danej osoby a dokonca by bol presvedčený že je ním samým. Vlastne by vznikol jeho absolútny klon. Pôvodne bolo Neasonovým plánom vytvárať kópie ľudí, čo by za to platili, každý týždeň a v prípade že by zomreli, aktivoval by poslednú z týchto záloh a presunul ju do samostatného humanoidného robota.
Plánoval predávať zálohu na druhý život.
Ako však napredoval s výskumami, rozmyslel si to. Rozhodol sa urobiť virtuálny bezpečný svet kam by sa mohli ľudia presunúť a žiť tam naveky.
Svet kde by každý mal čo chcel lebo by mu stačilo si to proste zaželať.
Dokonalý svet.
Raj.
Neason postavil program ktorý bežal na internetových serveroch (preskakoval medzi nimi podľa cien na burze výpočtových kapacít) a niekoľko krát ho navštívil pomocou štandardného VR rozhrania, ale po čase to prestalo stačiť a tak si uvedomil že potrebuje skutočnú kópiu – seba.
Lenže nikdy si neuvedomil že by tou kópiou mohol byť on sám.
Vždy si predstavoval ako kópiu toho druhého a seba ako sedí na stoličke a pozoruje ho na monitore.
Teraz však stál tu, v tejto transplastovej miestnosti ktorá ale bola len zmeť elektronických impulzov a pozeral sa na biele dvere.
A 512? Už vie, čo to je. Je to kód na samovraždu. Po zadaní do terminálu sa prestane počítať jeho program a svet okolo sa rozpadne. A bude mať pokoj..
Otočil sa, rozbehol sa k monitoru a z celej sily do neho udrel. Cítil náraz, ale na obrazovke nebola najmenšia stopa. Nebola k tomu naprogramovaná. Neexistovala textúra na ktorej by bola rozbitá, aby sa mohla priradiť.
Philip N. Neason sa otočil a prešiel dverami.
Vykročil do sveta, ktorý stvoril, do sveta kde mal byť bohom, do sveta kde skončil väzňom.
Druhý Philip N. Neason s očami upierajúcimi na obrazovku s teraz už prázdnou bielou miestnosťou sa načiahol za šálkou čaju, aby sa napil.

English version of this post is now also availible.